Nakoľko som pätnásť sezón pôsobil v Rakúsku, unikli mi z dohľadu možno aj tri hádzanárske generácie. Veľa kvalitných hádzanárov som v čase ich najlepšej formy hrávať nevidel. Taký je aj Adam Škoda. Počuť som počul, ale nič viac. Začal som ho pravidelne stretať až na Štúrke, keď sme končili tréning a chodili tam po nás hobby futbalisti. A medzi nich Adam chodil. Vždy pozdravil a aj tak sa k nám hádzanárom prihlásil. V tú chvíľu však bol futbalista. Tu som vlastne pochopil jeho nezlomný vzťah k športu. Potvrdil to aj v tejto sezóne, keď som ho konečne spoznal bližšie. Je skutočným lídrom tímu a vie nemalou mierou vyťažiť aj zo spoluhráčov maximum.
Adam , patríš k hráčom z podareného malackého ročníka 1988. Ako sa to stalo, že vtedy bolo toľko vynikajúcich hádzanárov?
Myslím si, že nie len v hádzanej, ale aj v iných športoch, bolo kedysi viac talentov ako je dnes, nakoľko v dnešnej dobe veľa detí sedí doma na internete. My sme boli od rána do večera vonku, kde sme hrali futbal, hokejbal alebo sme súťažili medzi sebou. Viacej deti chcelo športovať ako v dnešnej dobe, aj preto talentov bolo viac.
Ty si jeden z mála ľudí, ktorý nepoviem, že hádzanú, ale šport určite potrebuje. Si vlastne jediný hráč v našom družstve, ktorý snáď sa môže po kondičnej stránke rovnať mladej konkurencii v ostatných družstvách. Koľko toho natrénuješ?
Šport je súčasťou môjho života a keď mi to čas dovolí, rád niečo urobím pre seba. Snažím sa aspoň trikrát do týždňa si zašportovať.
Asi jedno máme spoločné. Nebaví Ťa hrať len tak. Keď hráš, tak hráš naplno a očakávaš to aj od spoluhráčov. Je to tak ? Platí to aj obecne ? Robíš, keď tak všetko naplno?
Som súťaživý a nerád prehrávam. Nie každý to tak prežíva ako ja, ale rokmi som kľudnejší a viac pokorný.
Si všestranný pohybový talent. Ktorý šport, ak nie hádzanú by si robil? Oslovili Ťa aj individuálne disciplíny?
Asi futbal alebo hokej, obidva športy si rád zahrám aj dnes. Individuálne športy sa mi páčia, ale nie je to nič pre mňa.
Kedy si zažil svoje najlepšie časy s hádzanou?
Každý moment s týmto športom bol niečím výnimočným. Mám veľa krásnych zážitkov. Najlepšie časy zažívam posledne dve sezóny, keď hádzanú hrám pre zábavu. Bavím sa tým, v kabíne je smiech, radosť, robí ma to šťastným, to sú pre mňa najlepšie chvíle a momenty.
Z krátkeho času, čo ťa poznám, sa mi zdá, že aj manželka Ti drukuje. Mám pravdu?
Manželka ma podporuje, či už v hádzanej alebo celkovo v športe, za čo jej veľmi ďakujem.
Splnil Ti Štart predstavy, ktoré si doň vkladal? Je to pre Teba pozitívna vec, že môžeš hrať opäť v Malackách?
Ja sa teším, že hrám opäť v Malackách. Že sa obnovil klub ŠTART Malacky. Sme výborná partia, poznáme sa asi 20 rokov. Som vďačný, že môžem byť súčasťou tohto tímu.
K Tvojej rodine. Zoznamujú sa Tvoji chlapci už so športom ? Budeš ich k tomu viesť ? A po kom si vlastne dostal do vienka ten talent Ty?
Starší syn začal trénovať karate od piatich rokov. No postupom času ako chodil so mnou na tréningy a na zápasy, začala sa mu páčiť hádzaná a začal ju hrávať, čo ma príjemne potešilo. Mladší syn má 4 roky a musím priznať, že je pohybovo nadaný a čas ukáže ako sa to vyvinie ďalej. Samozrejme, že mojich synov budem vždy podporovať v športe ako takom! Ja som tu podporu mal vždy od mojich rodičov, ktorí tiež aktivne športovali. Otec hrával hádzanú, dokonca ešte dnes si ju zahrá za old boys Malacky. Mamina zase závodne robila plávanie a lyžovanie, takže mám to mať po kom v krvi.
Silovo si na tom veľmi dobre. Vždy si bol taký mocný „prírodňák“, alebo je to len tréning?
Ja som do svojich 17 rokov bol pomerne chudý, potom som začal chodievať posilňovať, čo sa mi zapáčilo. Časom som pribral nejakú tu svalovú hmotu, ktorú sa snažím udržiavať. Aj keď to už nie je ako kedysi.
Posledné roky si TOP hráč v 1.lige. Neťahalo Ťa to ešte niekde skúsiť extraligu alebo zahraničie?
Keby som mladší, určite by ma to lákalo. Nehovorím, že by sa to nedalo, ale ja mám už priority inak postavené. Možno sa to podarí mojim deťom a z toho budem mať oveľa väčšiu radosť!
Ako Ti slúži zdravie ? Vydrží ešte pár rokov „podporovať“ Tvoje športové aktivity?
Telo si pamätá tie roky športovania. Hlavne kedysi sme nedbali na regeneráciu! Dnes sa snažím viac regenerovať a dávam si väčší pozor. Keď mi bude priať zdravie a budem mať trochu šťastia, verím že pár rokov budem ešte aktívnym športovcom.
